Back
Úvod 
Spoločnosť Z histórie Čo ste nevedeli o Sade Janka Kráľa
Spoločnosť Z histórie Čo ste nevedeli o Sade Janka Kráľa
Čo ste nevedeli o Sade Janka Kráľa
- utorok, 04. november 2014
- Z histórie
Keď v roku 1775 mestská rada označila miesto na rozsiahly verejný park, predstihla vlastne všetky veľké mestá v strednej Európe. Išlo o obľúbený a vyhľadávaný lužný les na pravom brehu Dunaja.
Pri zakladaní petržálského parku sa uplatnil nový vzťah k prírode, ktorá nebola tvarovaná podľa francúzskych barokových záhrad, ale upravili ju v duchu nového prírodného chápania bez umelých zásahov a tvarovania rastlín. Len pôdorysná hviezdicová dispozícia, vsadená do pôvodného lužného lesa, zodpovedala princípom barokového klasicizmu.
Málokto vie, že “altánok”, kde sme si ako deti vykopávali futbalové lopty, je v skutočnosti gotická veža z františkánskeho kostola, ktorá sem bola umiestnená v roku 1896.
Park, ktorý zo začiatku tvoril zelený okraj mesta, v povojnovom období postupne obkľúčila nová zástavba. Roku 1933 sa začali v parku prípravné práce na vybudovanie rozária vedením dr. Rudolfa Limbachera. Sortiment výsadieb tvorilo okolo 500 druhov, bolo vysadených okolo 3000 ružových kríkov. Roku 1938 však ešte pred príchodom nemeckých vojsk evakuovali z petržalského parku všetko, čo sa len dalo. Len torzo františkánskej vežičky zostalo na svojom mieste - doteraz.
Vieš kde sa nachádza tvoje znamenie? Musíš vedieť…
Ďalšou “atrakciou” parku je dvanásť priestorov kruhovitého tvaru, ktoré sú ozdobené prvkami zverokruhu. Nie je nič krajšie, ako stráviť deň s knihou práve v tom svojom.
Základný kameň slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov predstavuje 4,5 tonový kus červeného mramoru, ktorý darovali Slováci žijúci v Maďarsku.
Petržalský park sa priamo viaže aj k životnému dielu príslušníkov štúrovskej generácie. Štúr so svojimi druhmi rád chodieval do prírody. I básnik Janko Kráľ sa často do noci sám túlaval po petržalskom parku. Nie je preto náhodné, že tento prekrásny prírodný priestor po rokoch nazvali práve Sadom Janka Kráľa, V srdci parku sa nachádza aj jeho trojmetrová socha od akademického sochára Fratiška Gibalu (1966).
zdroj: Historické záhrady a parky Bratislavy, Reháčkova Tamara
fotografie: Mia
